| Ci salutiamo ma l’ultimo bacio sembra diverso |
| non ha più il sapore di zucchero, non è più tenero. |
| Rimane fermo il mio sguardo nel vuoto come |
| un bambino che vuole mangiare le nuvole, non sarà facile. |
| Pure 'a strada da 'a casa addiventa cchiù longa |
| pecchè nun 'a faccio abbracciata cu tte', |
| comm’aggia fa pe sapè, pecchè addà sempe fernì |
| dint’a na lacrima che è stanca 'e scennere |
| nun m’annammoro cchiù. |
| Tu me vuò lassà, |
| forse Dio na mano me vò dà, |
| guarda comme chiove te può 'nfonnere, |
| meglio che riest' n’atu ppoco ccà, |
| sulo na lacrima può suppurtà. |
| No, nun m’accarezzà |
| si le fa sultanto pe pietà, |
| io me 'mbroglio e torno a me convincere |
| ca forse 'a storia nun fernesce ccà |
| sott’a stu cielo ca me 'nfonne 'o core che ce pozz' fa. |
| S'è fermato stu vient' |
| nun è cchiù malu tiemp' |
| nun me resta cchiù niente pe te fa rimane, |
| ma forse è meglio accussì, |
| nun pozz' sempe murì dint’a na lacrima |
| che è stanca 'e scennere nun m’annammoro cchiù. |
| Tu me vuò lassà, |
| forse Dio na mano me vò dà, |
| guarda comme chiove te può 'nfonnere, |
| meglio che riest' n’atu ppoco ccà, |
| sulo na lacrima può suppurtà. |
| No, nun m’accarezzà |
| si le fa sultanto pe pietà, |
| io me 'mbroglio e torno a me convincere |
| ca forse 'a storia nun fernesce ccà |
| sott’a stu cielo ca me 'nfonne 'o core che ce pozz’vfa. |